Kategória: Novinky

Ktoré oblasti domácnosti alebo podnikov majú najväčší potenciál pre úsporu energie a prečo?

Vo všeobecnosti platí, že kúrenie a ohrev teplej vody sú najväčšími žrútmi energie ako v domácnosti, tak aj v nevýrobných podnikoch. Pri elektrickej energií, tak aj pri zemnom plyne sú rozdiely medzi technológiami v desiatkach percent. Napríklad kondenzačný kotol vie ušetriť 20-30% spotrebovaného plynu v porovnaní s klasickým. Pri elektrickom bojlery a vykurovacích rohožiach sú v porovnaní s tepelným čerpadlom rozdiely ešte väčšie, ale vzhľadom na vyššie vstupné náklady je návratnosť tepelného čerpadla 4-5 rokov.
Do rovnakej kategórie patria klimatizácie, ktoré sa stávajú aj v našich zemepisných šírkach čím ďalej bežnejšími a vedia výrazne zvýšiť spotrebu. Spolu s elektrickým kúrením to predstavuje približne 50% nákladov a ďalších 15% patrí ohrevu teplej vody. Ak by sme sa pozreli na výrobné podniky, ktoré neprešli

Pri starších priemyselných a skladových budovách sú úniky tepla ešte výraznejšie a tým dochádza aj k väčším energetickým stratám. Tie môžu dosahovať až 80%, preto práve pre tento segment sú investície do obnovy budov a technológií veľmi dôležité.

Pravdaže spotrebiče, ktoré používame majú tiež vplyv na spotrebu energie. Či sa jedná o varnú dosku, chladničku, umývačku alebo práčku, ak sa bavíme o novších zariadeniach  spotrebujú v priemere 15%,
Osvetlenie vďaka úsporným žiarivkám a LED sa v posledných rokoch dostalo na úroveň 10%  celkových nákladov.
Zvyšných 10% pokrývajú napríklad televízor, počítač, či iné menšie spotrebiče.
Toto rozdelenie sa týka hlavne domácností. V prípade kancelárií by väčšiu časť spotreby vyžadovala práve výpočtová technika, či chladenie.

Ako môžu jednotlivci alebo firmy využiť moderné technológie na monitorovanie a optimalizáciu spotreby energie a akým spôsobom môžu ušetriť?

Ak odhliadneme od základných rád, ako kúpu úspornejších spotrebičov, či úsporných svietidiel, najdôležitejšie je vedieť, akú a kedy máte spotrebu. Na to slúžia inteligentné merače spotreby, ktoré vedia merať nie len elektrickú energiu, ale aj plyn, či prietok vody. Vďaka týmto údajom viete lepšie zhodnotiť, kde sa Vám tak povediac strácajú peniaze.

Vďaka systémom založených na inteligentných riadiacich systémoch je monitorovanie a optimalizovanie spotreby jednoduchšie. Ide predovšetkým o systémy, ktoré automatizujú úlohy bežne ovládané ľuďmi. Výrobky ako napríklad inteligentné svetlá, spotrebiče môžu spotrebu energie vypnúť v čase, keď sa nepoužívajú. Zabudovanie smart technológií zmení budovu na inteligentnú a umožní ovládať kúrenie, vetranie, klimatizáciu či osvetlenie. Dymové detektory, alebo detektory úniku plynu, či vody prispievajú k bezpečnosti budov. Databáza údajov spotrieb poskytuje nenahraditeľné údaje, ktoré môžu byť v budúcnosti podkladom návrhu ďalších systémov znižovania energetickej náročnosti budov.

Pri firmách je veľkým pomocníkom aj 15 minútový diagram, ktorý má k dispozícií každý odberateľ s priebehovým odpočtom ( mesačné vyúčtovanie spotreby). Ak máte spotrebu najvyššiu medzi 11:00-17:00 určite stojí za zváženie pri elektrickej energií prechod na SPOT, keďže rozdiely oproti fixnej cene môžu byť priepastné. Rovnako, ak plyn spotrebúvate počas celého roka a nie len cez zimné obdobie, je situácia veľmi podobná.

Kúrenie a chladenie spotrebúva najviac z energie, preto veľkým prínosom je termovízia, ktorou vieme na budove nájsť úniky. Zaizolovaná fasáda je už rekonštrukcií štandardom, ale často sa podceňuje strecha, či chyby pri montáži napríklad okien.

Vždy platí, že najlacnejšie sú energie, ktoré neminieme.

Aké sú najnovšie trendy v oblasti úspor energie, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov a ako môžu domácnosti efektívne kombinovať tradičné s obnoviteľné zdroje energie na maximalizáciu úspor?

 Minulom roku, aj vďaka vysokým cenám energií sme zažili renesanciu v pripájaní malých zdrojov energie a to ako pri firmách, tak hlavne domácnostiach. Fotovoltika bola témou číslo jeden a celková novo inštalovaná kapacita  266,9MWp (zdroj: SAPI) to len potvrdzuje. Rovnako sa veľkej obľube tešili tepelné čerpadlá, ktoré sa stali nedostatkovým tovarom a na inštaláciu sa čakalo aj niekoľko mesiacov. Veľmi pomohol dotačný program Obnov dom, ktorý sa uvoľnil aj pre Bratislavský kraj a týkala sa práve zníženia energetickej náročnosti rodinných domov, či vodozádržných opatrení.
Dlhodobé úspory prinášajú práve komplexné riešenia, kedy je budova energeticky zaizolovaná a viete využiť lacnú elektrinu zo siete, prípadne z vlastných fotovoltických panelov keď sú prebytky. K väčšej sebestačnosti dopomáhajú aj batériové úložiská, ktoré sa čoraz častejšie stávajú súčasťou nových inštalácií. Tie umožnia uložiť aspoň časť energie a využiť ju neskôr, keď ju budete potrebovať, aj ako záložný zdroj. Pri tzv. virtuálnych batériách sa jedná odosielanie prebytkov do siete, ktoré Vám neskôr dodávateľ vráti. Tento systém síce nemá pre užívateľa žiadne vstupné náklady, ale platí sa poplatok prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri spätnom odbere a  v prípade výpadku siete nemáte elektrickú energiu.

Snaha o šetrenie sa prejaví aj na výbere spotrebičov s inteligentnými riadiacimi prvkami. Šetrenie sa prejaví aj na skladbe stavebných materiálov v prípade výstavby nových budov alebo rekonštrukcii. Do popredia sa budú dostávať prírodné materiály, ako je drevo, kameň a hlina.

Trendy v úsporách energií smerujú k obnoviteľným zdrojom, rastúcej elektrifikácii a využívaniu zeleného vodíka. Bude narastať dopyt po elektrickej energii, nakoľko sa priemyselné odvetvia, doprava aj vykurovanie elektrifikujú.  Pripojenie do distribučnej sústavy sa stáva čoraz väčším problémom. Zosúladenie ponuky a dopytu po elektrine je čoraz zložitejšie. Efektívna kombinácia tradičných energetických systémov a OZE bude hlavnou výzvou energetiky v najbližšom období. Nové trendy v ekologickej zodpovednosti a energetickej sebestačnosti a nezávislosti odberateľov sa odzrkadlia aj na úsporách energií.

Vyjadrenie pre denník Pravda, príloha „Užitočná pravda“ 15.02.2024

V Slovenských mádiach sa v poslednej dobe skloňuje skratka SMR ( Small modular reactor ), alebo po slovensky, malý modulárny reaktor a to hlavne v spojitosti so spoločnosťou Westinghouse. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s. podpísala memorandum práve s touto spoločnosťou, ktorým sa Slovensko dostalo do úzkeho výberu na testovaciu prevádzku ich reaktora AR300 v Európe.

AR300 SMR je v súčasnosti v predlicenciačnej fáze, čo znamená, že Westinghouse úzko spolupracuje s Americkými úradmi, hlavne NRC na podaní žiadosti na licencovanie dizajnu reaktora do konca roka 2024. Preto musíme zatiaľ hovoriť o teoreticky funkčnom dizajne. Výhodou je, že AR300 vychádza z existujúceho reaktora AR1000, takže základný princíp fungovania je jasný. Prvý reaktor tohto typu bol uvedený do prevádzky prekvapivo v Číne a to v roku 2018 po opakovaných omeškaniach a problémoch

Jedná sa o typ jadrového reaktora, v ktorom sa voda ohrieva pod vysokým tlakom a potom sa používa na výrobu pary, ktorá poháňa turbínu na výrobu elektriny. Už model AR1000 patrí medzi menšie a jednoduchšie reaktory s vysokou účinnosťou. Jeho hlavnou prednosťou je všestrannosť, vďaka ktorej sa okrem výroby elektriny hodí na vykurovanie z odpadového tepla, výrobu vodíka, či môže byť prepojený s odsoľovacou továrňou. Tieto vlastnosti preberie aj jeho menší braček AR300.

Kedy sa teória stane realitou? To je asi hlavná otázka. Ak by všetky schaľovania a certifikácie procesy prebehli bez problémov, začiatok výstavby prvého reaktora AR300 je plánované na 2029. Testovanie zmenšeného reaktora by malo začať v spolupráci s Idaho National Laboratory v roku 2027.

Americká spoločnosť Westinghouse sa u nás spája s dodávkami jadrového paliva pre naše elektrárne, ako aj s memorandom o spolupráci. Čo je už menej známe, že kvôli falšovaniu účtovných podkladov, zlému hospodáreniu a technickým problémom pri výstavbe elektrární vyhlasili v 2017 bankrot. Z problémov ich zachránila kanadská investičná spoločnost Brookfield. Od reštruktrulazácie sa podarilo spoločnosti podpísať niekoľko významných kontraktov a to hlavne v Číne na budovanie ďalších rekatorov AR1000, či na Ukrajine s náhradou dodávok paliva do reaktorov VVER440, ktoré máme aj na Slovensku.

Spoločne s riaditeľom Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE Jánom Karabom dostal konateľ našej spoločnosti priestor vyjadriť sa k aktuálnym témam v oblasti energetiky. Koncová cena elektriny, distribučné a systémové poplatky, či modulárne reaktory verzus obnoviteľné zdroje.

https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175

Na základe podkladov od OKTE, a. s. a SEPS, a.s., ÚRSO konštatuje „že v roku 2022 sa z OZE vyrobilo 6 162 781 MWh elektrickej energie, čo na celkovej výrobe elektriny v SR v roku 2022 (26 915 884 MWh) predstavovalo podiel 22,90 %“.
Vysoké ceny energií zvýšili motiváciu odberateľov využívať obnoviteľné zdroje, keďže práve tie je možné zapojiť v hybridnom režime. Pomohli dotácie a podpora štátu. Došlo aj k uvoľneniu kapacít distribúcie, ako aj k zjednodušeniu procesov.
Na druhu stranu je za týmto číslom aj celkový pokles vyrobenej elektriny od roku 2021 na Slovensku a to o 11%.

Slovenské elektrárne predĺžili memorandu o dodávkach elektrickej energie pre domácnosti až do roku 2027. Komodita si udržala cenu 57,3Eur/MWh, čím je udržaná najnižšia cena v EÚ. Cena je automaticky pre všetkých, čiže nie je podmienená znížením spotreby, ani inými opatreniami.

K dohode došlo po úspešnom dosiahnutí 55% výkonu 3. reaktora v jadrovej elektrárni Mochovce. Slovenské elektrárne požadovali ako protihodnotu stabilné daňové prostredie, ktoré by ich ochránilo pred nečakaným zdanením.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo dotačné programy na preplatenie rozdielu medzi cenníkovou cenou dodávateľov a 99Eur/MWh za plyn a 199Eur/MWh pri elektrickej energií. Obce a verejná správa dostanú preplatených 100%, zatiaľ čo súkromné podniky 80% svojej spotreby. Celý proces podávania žiadostí je vysvetlený na stránkach ministerstva.

Výzva pre podnikateľov :

https://energodotacie.mhsr.sk/Pvyzva.html

Výzva pre verejnú správu :

https://energodotacie.mhsr.sk/VSvyzva.html

Pri elektrickej energií nebude o dotácie žiadať žiaden klient Prvej Energetickej, keďže ich priemerné mesačné ceny za január sú nižšie, ako zastropovanie. Bohužiaľ štát dopláca na nezodpovednosť odberateľov, ktorí sa nezaujímajú o svoje energie a neurobili nič, aby ušetrili.

Naši klienti majú našťastie v drvivej väčšine spotrebu elektrickej energie a plynu vyhodnocované na základne spotových cien. To znamená, že každý mesiac bude cena za komoditu odlišná a dodávateľ dopredu nevie, koľko bude odberateľovi účtovať. A práve tu nastáva problém.

Keďže spotové ceny boli v minulosti určené iba pre veľkých odberateľov, zálohové platby boli individuálne. Keďže teraz mal možnosť získať určitu formu cien odvýjajúcich sa od spotov aj malý odberateľ, nebola takáto možnosť určovania záloh reálna.
Preto dodávatelia pristúpili k vytváraniu záloh na základe cenníkových cien, alebo maximálnej stanovej ceny.

Môže sa stať, že Váš vyučtovací cyklus bol ponechaný z predošlých období. Preto by sa mohlo stať, že preplatky na zálohách by mohli byť vrátené až po roku.
Je to síce na individuálnom prístupe dodávateľa, ale pre našich klientov sa nám podarilo vyjednať možnosť nahlasovať spotrebu a tým sa dostať k svojim preplatkom skôr.

Pokiaľ máte fixné, cenníkové ceny, napríklad v prípade prologácie u „tradičného dodávateľa“, budete platiť počas celého roka tú istú sumu, aj v prípade extrémného nárastu.

V priebehu tohto týždňa dostávajú klienti Slovenských elektrární – energetické služby do schránok oznámenia o nepredĺžení zmluvného vzťahu. Môzeme všetkých ubezpečiť, že nie je dôvod na paniku a nejedná sa o problémy spoločnosti.

Vzhľadom na súčastnú situáciu, kedy sú krátkodobé produkty násobne výhodnejšie sa SE – ES rozhodli zmeniť všetkým klientom spôsob nákupu energií.
Ako vysvetľuje za dodávateľa Tibor Szénási :

„Menším a stredným klientom ponúkneme fixnú cenu 370€ s tým, že každý mesiac vyhodnotíme priemer všetkých spotových cien v danom mesiaci(aritmeticky), a to k referenčnej cene, ktorú sme stanovili na 300€ . Podla pomeru sa upraví fakturačná cena každý mesiac.
Čiže ak priemer spotu za mesiac január bude 150€ (-50%) tak zákazník bude mať pre daný mesiac cenu 370€ – 50% (+10€ fix) = 195€.

Pre väčších klientov umožníme nákup čistého spotu, kedy sa oceňuje zakaznikovi každa hodina samostatne. Priemer ceny sa vypočíta na základe priemeru nákupnej ceny za danú hodinu a spotreby odberateľa počas celého obdobia.“

To znamená, že maximálna cena, ktorú by klient zaplatil v prípade, ak nedôjde k zastropovaniu cien je 370Eur/MWh. Vzhľadom na vývoj spotových cien, je ale pravdepodobné, že cena bude výrazne nižšia, pod úroveň štátom plánovaného stropu 199Eur/MWh.

Ako sa firmy dostali do tejto situácie? Prečo nenakúpili energie, keď boli ceny nižšie?

Vybrať vhodný čas na nákup energií nie je vôbec jednoduché, hlavne v tomto roku, keď žiadne ukazovatele neplatia. Klientom prišli už ceny okolo 100Eur/MWh ako neprimerane vysoké a nikoho nenapadlo, že sa môže takto otočiť celý trh. Treba si uvedomiť, že 15.11. mal byť podpísaný kontrakt na Nordstream 2, čo sa nestalo a spôsobilo prvú paniku. Po tomto väčšina firiem a nákupcov považovalo za lepší nápad počkať, kým sa ukľudní situácia. Došlo k poklesu cien ropy, čo malo nasledovať klesaním cien energií. Namiesto toho došlo k presunu vojsk na Ukrajinskú hranicu, zdraženie emisných povolenie a to spôsobilo paniku. Panika viedla k vyšším cenám a ďalšiemu odloženiu nákupu. Ja sám som odporúčal počkať, lebo 12 rokov skúseností hovorilo, že ceny po 10.12. poklesnú. Bohužiaľ, opak bol pravdou a panika ešte stúpla.

Aké dôsledky to pre nich bude mať?

Pre veľkú časť odberateľov to je likvidačné. Inak sa to ani napísať nedá. Majitelia hotelov mi povedali, že budú nútení uzatvoriť prevádzky, keďže by museli výrazne zvýšiť ceny za ubytovanie, čo nikto nezaplatí. Výrobné podniky rátajú so stratami, ktorí sa pokúsia vykryť, alebo obmedzia výrobu. Najčastejšie sú spomínané slová krach a koniec. Je to hrozná situácia.

Aké vidia riešenie tejto situácie?

Minister Sulík sľuboval podporu pre ohrozené podniky, ale doteraz nie je k dispozícii žiaden plán podpory. Hovorilo sa o domácnostiach, ktorých sa to dotkne približne 25% rozdiel za rok. Ale o firmách, či  verejnej a štátnej správy nie je nikde ani slovo. Pritom práve oni sú deregulovaný trh, ktorého sa zvýšenie cien elektriny, aj plynu dotkli v stovkách percent.
Je to viacej krajín, ktorými by sme sa mohli inšpirovať, keďže sa jedná o celoeurópsky problém. Problém je, že už aj tak vyčerpaný štát Covid-om by prišiel o ďalšie príjmy, ak by stanovil plošnú podporu.  Zníženie/odpustenie DPH, odpustenie spotrebnej dane, TPS, NJF či distribučné poplatky.

Na druhú stranu dopady môžu byť oveľa horšie, keďže väčšinu príjmov štátu tvoria práve malé a stredné firmy, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť, ako majú.

V druhej polovoci roka 2021 ceny energií prekonali svoje historické maximá. Po dlhom období nízkych cien a každoročných poklesov došlo k 140% skoku, ktorý sa okrem odberateľov dotkne aj dodávateľov. Hlavne tých, ktorí dodávajú pre domácnosti a regulovaný trh. Dôvod je jednoduchý – dodávateľ nenákupil energie začiatkom roka a čakal na pokles cien, ktorý nenastal. Cena pre regulovaný trh sa vypočítava z priemernej ceny za prvých 6 mesiacov roka, zatiaľ čo dnes sa na PXE predáva 1MWh 2022 za 139Eur, regulovaná MWh bude na úrovni 65Eur/MWh. To by znamenalo, že energetická spoločnosť na každom predej predanej MWh by vytvorila stratu 74Eur !

Prvé spoločnosti v Českej republike už oznámili svoj koniec už minulý mesiac a to Lumius energie, či dodávateľ plynu 123ušetři.cz . U nás sa už tento vývoj podpísal pod ukončenie činnosti spoločnosťou Slovakia Energy, ktorých hlavnú časť portfólia tvorili hlavne domácnosti.

Aký bude dopad na ostatných dodávateľov? Otázne je, koľko voľných pozícií si nechali a či uzavreli svoje kapacity do 6. mesiaca. Ak nie, je veľmi pravdepodobné, že dodávatelia tento rok utrpia veľkú stratu a v budúcom roku uvidíme ďalšie krachy. Zaujímavé je, že zatiaľ čo po minulé roky v prípade ukončenia činnosti dodávateľa sa o ich klientov pobila konkurencia a zvyčajne klient bol automaticky presunutý pod inú spoločnosť v tomto roku žiaden alternatívny dodávateľ nemá výrazný záujem o domácnosti. Dôvodom je práve nutnosť dokúpiť komoditu, ktorá by ho vyšla extrémne draho a klient by mu produkoval čistú stratu.

Pripravili sme porovnanie vybraných dodávateľov elektrickej energie pre domácnosti. Medzi dodávateľmi sú výrazné rozdiely cien a zákazník by mal zvážiť výber výhodnejšej varianty.
Pri jednotarifných produktoch (skratka 1T), keď počas celého dňa a týždňa platíte rovnakú cenu za MWh/KWh elektrickej energie, je výpočet úspor jednoduchý. Tu sú alternatívni dodávatelia Energie 2 a Magna Energia jednoznačne lacnejší než monopolní dodávatelia ZSE, SSE a VSE.

Zložitejší výpočet je potrebný pri dvojtarifných produktoch, kde cena závisí od množstva elektriny spotrebovanej v NT (nízka tarifa) a VT (vysoká tarifa). Preto je potrebné spraviť vážený priemer z ceny a spotreby v NT a VT. Tento výpočet by si mala spraviť každá domácnosť, keďže vo veľa prípadoch je výhodnejšia a prehľadnejšia tarifa 1T. 

Takýmto smerom sa vydal napríklad dodávateľ Magna Energia a od roku 2021 ponúka nový produkt, keď poskytuje všetkým klientov rovnakú  cenu v NT, ale aj vo VT vďaka zľave vo výške rozdielu medzi tarifami. Zároveň zaviedli pre klientov s IMS (inteligentný merací systém), keď je cena rozdelená na 4 časové pásma podľa dňa, víkend so zľavou 18 % na základe reálnej spotreby meranej každých 15 minút.
Práve nové IMS merače môžu výrazne pomôcť ako dodávateľom, tak odberateľom, keďže cena bude zodpovedať reálnej spotrebe a naceňovanie bude presnejšie. 

Čo znamenajú sadzby za dodávku elektriny a podľa čoho sa vyberajú?

Sadzba určuje nie len výšku spotreby, ale aj spôsob využitia elektriny vo Vašom byte, či dome.
Tarifa DD1 je určená pre domácnosti s nízkou spotrebou pod 1,5MWh za rok, čo sú hlavne menšie 1-2 izbové byty, či pasívne domy. Jedná sa o jednotarifnú sadzbu, čiže je rovnaká cena po celý deň.

Tarifa DD2 je taktiež jednotarifná sadzba, ktorá je učená pre väčšie domácnosti, kam môžu spadať aj rodinné domy, ktoré nevyužívajú elektrinu na kúrenie, či ohrev vody.

Tarifa DD3  je dvojtarifná sadzba, kde je pri väčšine dodávateľov cena rozdelená na Vysokú tarifu VT a nízku tarifu NT, ktorá sa účtuje mimo hlavných časov bežného odberu (napr. 20:00 – 08:00)

Tarifa DD4 je dvojtarifná sadzba pre domácnosti s elektrickým ohrevom vody, ktorým vedia presunúť do nízkeho pásma v noci.

DD5-DD6 sú dvojtarifné sadzby určené pre domácnosti, ktoré využívajú elektrinu na kúrenie, aj ohrev teplej vody. DD6 si vyberiete, ak máte doma tepelné čerpadlo.

Vzhľadom na situáciu okolo spomalenia ekonomiky a dopadu obmedzení na všetkých sa vláda zvažuje zavedenie opatrení v energetike k čomu sme sa vyjadrovali pre Hospodárske Noviny.

Štátny tajomník MH K.Galek sa nedávno vyjadril, že rezort rokuje so zástupcami sektora (výrobcovia, dodávatelia, odberatelia) o opatreniach, ktoré treba zaviesť, aby nedošlo k narušeniu obchodno-dodávateľského reťazca. Prvé pritom navrhli už Žiga so Sulíkom v polovici marca – že by štát financoval takzvanú TPS, aby sa znížila cena elektrickej energie hlavne veľkým odberateľom, tj priemyselným podnikom. Ďalšie by mali byť zákaz odpájania odberateľov či neuplatňovanie sankcií pri neuhrádzaní faktúr, po prenesenie niektorých záväzkov na štátny rozpočet či zoškrtanie niektorých položiek z cien energií.

Ako vnímate tieto návrhy?

Platby za energie sú stálymi platbami v domácnosti, štátnej, či verejnej správe, aj firmách. Určite všetci uvítajú opatrenia v tejto oblasti, keďže by nemali byť podmienené žiadnymi žiadosťami, ale automaticky zavádzané plošne. Možnosť odloženia platieb je ale veľmi otázna, keďže zasiahne finančnú stabilitu dodávateľov, ktorých výpadky platieb môžu ohroziť.

Aký budú mať opatrenia dopad v praxi? Napríklad „zoškrtanie niektorých položiek z cien energií“ – ktoré by to mohli byť, znamenalo by to, že by energie zlacneli?

Distribučné poplatky sú hlavná oblasť, na ktorú už roku poukazujú podniky, aj odborníci. Práve tak by síce štátny rozpočet v tejto situácií prišiel o prostriedky, na druhej strane by to bola pomoc všetkým odberateľom. Je jasné, že nemôžeme rátať s plným odpusteným distribúcie, ale aj vynechanie niektorých položiek vie ušetriť desiatky percent.

Aké opatrenia sú podľa vás potrebné na pomoc podnikom (ako veľkoodberateľom energií, prípadne ako obchodníkom/dodávateľom) v oblasti energetiky, aby „nedošlo k narušeniu obchodno-dodávateľského reťazca“ v aktuálnej situácii?

Hovorí sa o znížení, alebo odpustení Tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorého výška je 23,6210 €/MWh. Myslím, že už tento krok by bol veľkou úľavou pre všetkých odberateľov, bez ohľadu na ich veľkosť.

S prípravou dodatkov pre našich klientov sme čakali do poslednej chvíle, ale oplatilo sa. V utorok 12.11 dosiahli ceny svoje dno za posledných 6 mesiacov a približujú sa k celoročným minimám. Jedným z hlavných dôvodov je, že energetické spoločnosti museli zazmluvniť väčšinu svojich kontraktov na maloodber do konca minulého mesiaca, aby vedeli garantovať regulované ceny, ktoré sú povinné oznámiť odberateľovi najneskôr 2 mesiace pred začiatkom nového roka.

Zníženie obchodov malo za dôsledok zníženie cien, čo predstavuje priestor na úsporu pre väčších klientov, ktorí nepodľahli pokušeniu zazmluvniť pri prvotných poklesoch v septembri a začiatkom októbra. Vďaka tomu, že sme našim klientom nechali otvorené pozície a čakali, ušetrili sme im v priemere 3 Eurá z MWh elektrickej energie.

Pokles cien ale môže byť ohrozený, keďže po krátkom výpadku jedného bloku jadrovej elektrárne v Českom Temelíne, kedy došlo k prerušeniu výroby energie kvôli neidentifikovanej závade na turbíne, juh Francúzska postihlo zemetrasenie o sile 5,4. Preventívne odstavili tri reaktory jadrovej elektrárne Cruas-Meysse. Nevyspytateľné prírodné a technické problémy majú vždy negatívny dopad aj na ceny komodít na burze.

 

                                                      zdroj: pxe.cz

Plánovaná uhlíková daň je reakciou na krajiny, ktoré svojou ignoranciou environmentálnych dohovorov zvyšujú objem skleníkových plynov a ekologické znečistenie. Takto by malo dôjsť k zrovnoprávneniu výrobcov a producentov, ktorí vynakladajú nemalé prostriedky na ekológiu a súlad s nariadeniami EU, čo sa odzrkadľuje aj v nákladoch a cene koncových výrobkov. Zároveň je to možnosť pre EU, ako získať do svojho rozpočtu nemalé zdroje.
Clo by malo fungovať na princípe zodpovednosti jednotlivých spoločností, ktoré budú preukazovať, či ich výrobky sú vyrábané v súlade s pravidlami EU. Pokiaľ nebudú, bude im pri dovoze do krajín EU vyrúbená daň.

Keďže sa jedná o jenu z najcitlivejších oblastí, ktorá sa prejednáva nie len s členskými štátmi EU, ale aj so zahraničnými obchodnými partnermi bude to veľmi zdĺhavý proces. Európska únia si ako míľnik stanovila po roku 2020 rok 2030. Preto by som predpokladal, že niekedy okolo roku 2030 by sa mohla uhlíková daň reálne prísť do platnosti, alebo minimálne sa dočkáme reálnych kontúr pravidiel.

Príbeh jadrovej elektrárne v Mochoviach vyzerá ako keby nemal konca. Už pri začiatku jej budovania sme sa potýkali s problémami, či sa jednalo o protesty, zmeny stavebných spoločností, zmeny v technológiách. Momentálne došlo  k zdržaniu z dôvodu predĺženiu horúcej hydroskúšky, kedy vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich a bezpečnostných systémov. Aj keď sa stal tento sklz medializovanou témou, vo svete veľkých projektov a hlavne jadrových elektrárni sa nejdená o nič výnimočné. Napríklad dostavba reaktora vo francúzskom meste Flamanville sa predĺžila doteraz o 6 rokov a zatiaľ sa priame náklady zvýšili o 400mil. Eur. Problémom 3 a 4 bloku elektrárne je, že z odhadovanej cene 2,8 miliárd Eur v roku 2012 sa dnes približujeme k dvojnásobku. Keby sme k tomu prirátali aj straty na ušlom zisku za vyrobenú elektrinu, bavíme sa ešte o väčších stratách.  Treba veriť, že 3. blok bude dokončený čo v najkratšom  čase a 4., ktorý je momentálne z 86,63 % hotový nebudú čakať nepríjemné prekvapenia. Po ich dokončení by mal mať každý blok výkon 471MWh, čo pokrýva približne 13%  potrieb Slovenska.

V rámci stratégie 2020 si Európska komisia stanovila zníženie spotreby elektrickej energie do roku 2020 na  1065 Mtoe. Ešte v roku 2014 mala spotreba v EU klesajúcu tendenciu a dokonca prekonala stavený limit, ale odvtedy došlo k výraznému nárastu. Aj keď sa jedná o analýzu zverejnenú v roku 2019, týka sa ešte roka 2017, kedy spotreba dosiahla priemerne 1 122 Mtoe.  Síce rozdiel 5,35% nie je na prvý pohľad  až taký vysoký, problémom je rastová tendencia napriek opatreniam, ktoré by štáty mali implementovať.
Slovensko zaznamenalo najvyšší medziročný nárast  spotreby v EU a to na úrovni +7.0% z 10,4 na 11,1 Mtoe . Ako jeden z dôvodov by som videl úroveň hospodárskeho rastu v roku 2017, ktorú sme mali taktiež jednu z najvyšších v EU na úrovni 3,4%.  Tento rast ovplyvnil aj výrobu a nárast výrobných kapacít. Taktiež aj správanie Slovákov sa výrazne mení a zvykáme si na komfort vyššieho počtu spotrebičov, čo sa prejaví na spotrebe domácností, aj firiem. Je potrebné zistiť alokáciu spotrebovanej elektriny, aby sme na základe štatistík vedeli vyhodnotiť, či nárast spotreby je pri domácnostiach, firmách, alebo výrobných závodoch. Len tak budeme schopní spraviť opatrenia, aby sme naplnili svoje záväzky voči Európskej únií.