Veľmi nás teší, že z úspešnej spolupráce Prvej Energetickej a Transparency International vzišla ďalšia zaujímavá analýza. Aj tu sa ukázalo ako verejná správa podceňuje nákup energií a nezverí ich do rúk ľuďom, ktorí majú záujem náklady reálne optimalizovať a zastupovať ich záujmy.
Celé znenie článku :
Pred pár mesiacmi sme v našej analýze ukázali, že veľké nemocnice preplácajú za elektrinu a ak by nakupovali efektívne, mohli by ročne ušetriť takmer pol milióna. V reakcii na článok najväčší hriešnici sľúbili nápravu, čo nás inšpirovalo k tomu, aby sme preskúmali ako sa nakupuje inde. Za cieľ sme si určili zistiť, ako nakupujú plyn niektoré inštitúcie sídliace v Bratislave.
Skúmali sme ministerstvá, Úrad vlády, Kanceláriu prezidenta a mesto Bratislava. Niektoré ministerstvá, ako napríklad Ministerstvo dopravy či hospodárstva sme z porovnania vylúčili, keďže nemajú samostatnú zmluvu na odber plynu. Kvôli medzerám v poskytnutých dátach, ako aj z dôvodu, že subjekty sa od seba výrazne odlišovali veľkosťou odberu a počtom odberných miest, sme tentoraz nemohli urobiť komplexné porovnanie cien a preto sme sa hlavne zamerali na chyby, ktorých sa jednotlivé subjekty dopúšťajú. S analýzou nám pomohli experti na nákup plynu – Andrej Lednár z firmy Prvá Energetická a Zuzana Lukáčová zo spoločnosti energy analytics.
Vernosť môže byť drahá
Pri nákupe plynu nás prekvapil zaujímavý fenomén. Až 9 zo 14 skúmaných subjektov nerobilo pre nákup plynu žiadnu súťaž (vid príloha pod textom). Niektorí to odôvodňovali tým, že keď zmluvu uzatvárali, nemuseli tak urobiť kvôli monopolu SPP (Ministerstvo kultúry, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny), iní tvrdili, že majú dlhodobú skúsenosť s dodávateľom a tak sa rozhodli súťaž nerobiť (Ministerstvo zdravotníctva). Extrémnym príkladom vernosti k dodávateľovi je Ministerstvo školstva, ktoré podpísalo svoju aktuálnu zmluvu na dodavku plynu v roku 1997.
Lukáčová však zdôrazňuje, že vernosť dominantnému dodávateľovi SPP a dodatkovanie starých zmlúv je chybou. Samozrejmosťou by mala byť súťaž o celkovú výslednú cenu a požadovanie garancií o predchádzajúcich dodávkach. Lednár podčiarkuje, že pri zazmluvňovaní plynu platí pravidlo viazanosti na 1 až 2 roky. Iba takto je zabezpečená flexibilita a podporuje sa zdravá konkurencia pri následnom výbere. Dlhodobá zmluva totiž nepodporuje súťaživosť a môže spôsobiť vyššie ceny. Ministerstvá sa podľa neho vyhýbajú zákonnej povinnosti tým, že riešia dodávky pre každú budovu zvlášť a nie v celku pre všetky budovy v ich správe. Takto potom nie sú povinné riešiť nákup cez transparentné verejné obstarávanie a nakupujú predražený plyn.
Napriek neúplným dátam sa podarilo našim expertom identifikovať subjekty, ktoré platia za plyn najvyššie a najnižšie ceny. Nie je prekvapením, že najviac preplácajú plyn Ministerstvo pôdohospodárstva (s cenou 0,0678€/kWh) a Ministerstvo kultúry (0,06449 EUR/kWh), pričom oba tieto subjekty majú dlhodobý kontrakt so Slovenským plynárenským priemyslom. Pozitívom však je, že Ministerstvo kultúry už pripravuje tender na nákup plynu.
Na druhej strane rebríčka stojí Úrad vlády (0,041184 EUR/kWh), ktorému pomohlo dosiahnuť najnižšiu cenu práve verejné obstarávanie s elektronickou aukciou. Dobrú cenu dosiahla aj Kancelária prezidenta, aj keď dohodnutá štvorročná viazanosť je pomerne dlhá a obmedzuje do budúcnosti flexibilitu klienta. Našťastie je však v zmluve zakomponovaná výpovedná lehota 3 mesiace bez udania dôvodu.
Aj súťaž môže byť problematická
Ani tam, kde prebehla súťaž nie je vždy všetko bezproblémové. Na rok 2012 Ministerstvo obrany pod Radičovej vedením uzatvorilo zmluvu na dodavku plynu so Slovenským plynárenským priemyslom za takmer osem miliónov, a to bez verejnej súťaže. Nové vedenie sa rozhodlo chybu napraviť a zorganizovali tender, v ktorom bola rozhodujúcim kritériom cena. Podľa novej zmluvy podpísanej na štyri roky Ministerstvo zaplatí firme RWE Gas Slovensko za plyn 26,5 milióna eur. To je o vyše 5,5 milióna menej ako by muselo platiť na základe predchádzajúcej zmluvy za rovnaké množstvo plynu.
Ministerstvo sa však nevyhlo pri organizovaní súťaže viacerým pochybeniam. Pri nákupe plynu vstupuje do procesu viacero poplatkov, ktoré vie ovplyvniť energetická spoločnosť, a tak je schopná na prvý pohľad výhodnú ponuku v konečnom dôsledku navýšiť. Takto si vie dodávateľ pri väčších odberoch schovať desiatky tisíc eur.
Príkladom je cena za tzv. štruktúrovanie, od ktorého veľa spoločností upustilo, alebo ho nechávajú len pri niektorých typoch odberov. Ministerstvo obrany má nastavené štruktúrovanie na takmer 60 tisíc za rok a toto je potrebné prirátať k cene plynu. Okrem toho, diskriminačne v tomto obstarávaní pôsobí aj nastavenie predlžovania zmluvy len pre existujúcich dodávateľov. Je však nepochybné, že uskutočnený tender ušetril štátu peniaze, keďže ako hovorí Lednár, dosiahnutá cena zodpovedá priemeru trhu.
Transparentne netransparentná Bratislava
Získavanie informácií o cene plynu by malo byť jednoduché, keďže sa jedná o často nakupovanú komoditu, pri ktorej nie je čo tajiť. Napriek tomu predstavovalo získavanie informácií často problém. Napríklad pri, už spomenutom, Ministerstve obrany sme sa museli niekoľkokrát pripomínať, kým sme sa dostali k relevantným údajom. Na druhej strane, postup Ministerstva zahraničných vecí, ktoré nám zaslalo všetky potrebné údaje v zákonnej lehote, bol ukážkový.
Špecifický prístup mal Magistrát hlavného mesta. Bratislava v našom rebríčku transparentnosti 100 samospráv zverejnenom pred troma týždňami dosiahla výborné štvrté miesto. To vôbec nekorešponduje s odpoveďou, ktorú sme obdržali na naše otázky. Totiž, Magistrát nám ako jediný zo všetkých subjektov odmietol povedať, koľko platia za plyn, keďže si to ich dodávateľ, podľa ktorého cena komodity predstavuje obchodné tajomstvo, neželá.
Náš expert k tomu dodal, že SPP má v zmluve pravdepodobne klauzulu o mlčanlivosti a Magistrát by ju zverejním ceny porušil. Lednár však zdôrazňuje, že podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a z podstaty verejného obstarávania by zmluvy mali byť verejné a bod o mlčanlivosti by mal byť vynechaný. Je v záujme Magistrátu, aby zmluvu uverejnil celú bez začierňovania údajov, pretože opačný postup vyvoláva veľa otázok.
Plyn patrí medzi najčastejšie nakupované tovary. Aj preto by sa mohlo zdať, že verejní obstarávatelia vedia ako ho výhodne nakupovať. Opak je pravdou a väčšina skúmaných subjektov nevyužíva nástroje, ktoré by im umožnili znížiť ich faktúry za plyn. Aj preto pomáhame Ministerstvu vnútra s prípravou portálu, ktorý poskytne obstarávateľom vzory ako správne nakupovať plyn a iné komodity. Sme si istí, že týmto spôsobom do budúcnosti prispejeme k efektívnejšiemu použitiu verejných zdrojov.
Zdroj : http://transparency.blog.sme.sk/c/367291/urady-nakupuju-plyn-bez-sutaze-ftacnik-taji-aj-cenu.html
