Od 1. januára 2026 vstúpi na Slovensku do platnosti nový systém vládnej energopomoci, ktorý má zmierňovať dopad rastúcich energetických nákladov na domácnosti. Vláda ho predstavila ako adresné opatrenie, no mechanizmus je zložitejší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ide o systém založený na tzv. bonite energetickej domácnosti, ktorý sa počíta z príjmov a počtu jej členov.
Hraničná hodnota bonity bola stanovená na 1 930 eur mesačne. Vzorec je relatívne jednoduchý:
Bonita energetickej domácnosti = Celkový príjem domácnosti / Koeficient veľkosti domácnosti
Koeficienty sa určujú nasledovne: prvý dospelý člen (osoba nad 14 rokov) má koeficient 1,0, každý ďalší dospelý člen 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5. Toto rozdelenie jednoznačne zvýhodňuje väčšie rodiny. Jednotlivec so mesačným príjmom 1 930 eur dostane pomoc. Avšak rodina s dvoma dospelými a dvoma deťmi (celkový koeficient 2,7) sa zmestí do limitov aj so mesačným príjmom približne 5 211 eur.
Vláda tvrdí, že energopomoc sa bude týkať až 90% slovenských domácností. Ak by ste mali záujem vedieť, či patríte medzi oprávnené domácnosti, je to viac-menej nasledovne: máte domácnosť, ktorej príjem delený jej koeficientom (podľa počtu a typu členov) nedosahuje hranicu 1 930 eur? Ak áno, tak by ste mali mať nárok.
Ako sa energopomoc premietne do cien energie a akú reálnu úsporu prinesie?
Energopomoc sa nebude vyplácať formou finančného príspevku na účet, ale priamo prostredníctvom znížených cien energií. Pri elektrine a zemnom plyne to znamená, že jednotková cena v Eurách za megawatthodinu sa zníži výlučne pre domácnosti, ktoré spĺňajú uvedené kritériá.
Elektrina: Kľúčové je pochopiť vývoj cien. V roku 2025 bola cena elektriny pre všetky domácnosti jednotne 61 eur/MWh. Od roku 2026 sa situácia zmení. Pre oprávnené domácnosti bude cena komodity 71 eur/MWh, zatiaľ čo domácnosti, ktoré si neuplatnia nárok (vrátane tých, ktoré ho nesplňajú), budú čeliť cene bez podpory, ktorá stúpne na približne 103,9 eur/MWh. To je znateľný rozdiel – takmer 33 eur za megawatthodinu. Pri priemernej domácnosti spotrebúvajúcej 250 kWh mesačne to predstavuje úsporu približne 8-10 eur mesačne, čiže okolo 120 eur ročne.
Zemný plyn: Situácia je tu do určitej miery stabilnejšia, no nie bezproblémová. Dotovaná cena pre oprávnené domácnosti zostáva na tej istej úrovni ako v predošlých rokoch. Avšak domácnosti, ktoré si neuplatnia pomoc alebo si ju nesmú uplatniť, budú čeliť zvýšeným cenám – približne 30% nárast. To je významný faktor, pretože zemný plyn predstavuje pre väčšinu domácností podstatnú položku v rozpočte.
Centrálne kúrenie a teplo: Táto oblasť je z hľadiska naceňovania najzložitejšia. Slovensko má približne 700 lokalít centrálneho zásobovania teplom, a každá z nich má svoje špecifické podmienky, náklady a štruktúru. Štát sa rozhodol pre špecifický mechanizmus – pravdepodobne prostredníctvom energošekov alebo podobných riešení. Problém je v tom, že decentralizácia naceňovania v 700 lokalitách zvyšuje riziko nárastu cien, zvlášť v menších obciach s menej efektívnym hospodárením. Ani ministerstvo až doteraz neposkytlo jasný mechanizmus, ako bude práve pri teple funkcionovať kontrola a stabilita cien.
Kto je zvýhodňovaný a kto znevýhodňovaný – kritické aspekty
Analýza mechanizmu jasne ukazuje, že niektoré skupiny domácností majú lepšie podmienky. Zvýhodňované sú predovšetkým viacdetné rodiny – vďaka vyšším koeficientom majú najväčší priestor v príjmoch, čo znamená, že môžu mať vyšší celkový príjem a stále si zachovať nárok na pomoc. Podobne sú v dobrej pozícii dôchodcovia v páre (koeficient 1,7) a samoživitelia (koeficient 1,5 až 1,8).
Naopak, jednotlivci sú na tom výrazne horšie. Ich koeficient je len 1,0, čo znamená, že majú najnižší limit príjmu. Bezdetné páry sú v podobnej situácii. Pre tieto skupiny je hranica pomoci výrazne nižšia.
Bydlisko a pobyt – neviditeľný problém
Tu však leží jeden z najzávažnejších problémov mechanizmu, na ktorý verejnosť stále nevenuje dostatok pozornosti. Energopomoc je pevne viazaná na trvalý pobyt na adrese odberného miesta. Ministerka Saková síce počas predstavenia opatrenia hovorila aj o možnosti nahlásenia prechodného pobytu, no podmienky a praktické uplatnenie zostávajú nejasné.
Problém sa týka najmä nájomníkov. Ak máte podnájom a nemôžete si tam nahlásit trvalý pobyt (napríklad pretože si tam chcete zostať len niekoľko rokov, alebo majiteľ bytu nie je ochotný vám to pomôcť), energopomoc vám neprislúcha, aj keby ste ju potrebovali najviac. Majiteľ bytu môže získať pomoc, ktorú však nie je nikto povinný premietnuť do výšky nájomného.
To je prístup, ktorý môže najviac uškodiť nízkopríjmovým rodinám. Sociológia bývania na Slovensku ukázala, že práve nízkopríjmové domácnosti najčastejšie žijú v nájomných bytoch. Štatistické údaje o počte takýchto nájomníkov a ich podiele na celkovej populácii však nie sú verejne dostupné, čo ďalej komplikuje situáciu.
Či naozaj bude pomoc dosť 90% domácností?
Samotné tvrdenie vlády, že pomoc dostane 90% domácností, budí pochybnosti. Chýbajú nám totiž základné štatistické údaje o nájomníkoch a práve oni môžu patriť medzi najviac ohrozených odberateľov. Ak by sme tých vyňali, reálne číslo by mohlo byť nižšie. Navyše, systém sám o sebe vytvára mechanizmus, kde ľudia bez možnosti registrácie pobytu na adrese odberného miesta automaticky vypadávajú, bez ohľadu na ich príjmy alebo sociálnu situáciu.
Ďalším bodom, ktorý sa v poslednom čase diskutuje, je zaradenie príjmov z nájmu a dividend do bonity. Vláda na základe kritiky zaviedla zmeny, ktoré by mali reflektovať skutočný ekonomický status domácnosti. To je na jednej strane správne – podnikatelia či ľudia žijúci z investícií by nemali byť zvýhodňovaní len preto, že majú nižšiu „oficiálnu“ mzdu. Na strane druhej tieto zmeny zvyšujú zložitosť systému a vytvárajú priestor pre ďalšie chyby či nedorozumenia.
Očakávajte ďalšie zmeny nariadenia
Je všeobecne rozumieť očakávať, že budúcnosť energopomoci prinesie ďalšie úpravy nariadenia. Už teraz vidíme zmeny a praktické korekcie (napríklad spomínané zahrnutie príjmov z nájmu a dividend), a je viac ako pravdepodobné, že sa objaví ďalších. Dôvody sú viaceré – od administratívnych problémov pri aplikácii, cez sociálne dopady, až po požiadavky energetických dodávateľov na zjednodušenie procesu.
Záver
Energopomoc 2026 je bezpochyby krokom správnym smerom. Automatické vyplácanie bez zbytočnej administratívy je pozitívum. Avšak jej špecifické nastavenie a zacielanie vyvoláva oprávnené otázky o skutočnej efektivite a sociálnom dopade. Systém zvýhodňuje väčšie rodiny a domácnosti s vlastným bytom s jasným pobytovým postavením, pričom marginalizuje jednotlivcov a ľudí žijúcich v prenajatých bytoch. Centrálne kúrenie ostáva nepredvídateľné vzhľadom na fragmentáciu v 700 lokalitách. Pre úplnosť je potrebné vedieť, že to nie je jediná možnosť, ako znížiť energetické náklady – investície do zatepľovania, inštalácia tepelných čerpadiel či fotovoltických panelov môžu priniesť dlhodobé úspory, ktoré nie sú viazané na príjmové kritériá.