Nemecko tento týždeň schválilo posledné právne kroky pre lvydanie stavebného povolenia. Ešte v roku 2015 sa začalo s projektom prípravy druhej trasy plynovodu Nord Stream. Stojí za ním 6 spoločností – Gazprom (50%), BASF/Wintershall (10%), Engie (10%), E.On (10%), OMV (10%) a Shell (10%). Rozhodnutie Nemecka nie je prekvapivé, keďže ešte 31.1. získala spoločnosť Nord Stream 2 ( 100% vlastnená Gazprom) povolenie od banského úradu v Stralsunde, ktoré bolo nevyhnutné pre vybudovanie cieľovej stanice. Momentálne projekt splnil všetky fázy prípravy, medzi ktoré patrila aj Espoo správa o environmentálnom dopade a môžem sa prikročiť k získaniu stavebného povolenia. Súčasné vyťaženie existujúceho plynovodu  Nord Stream je 97%, čo predstavovalo veľké riziko, ako aj závislosť len na jednej severnej plynovej trase. Stačí si spomenúť na rok roku 2009, kedy kvôli Ukrajine došlo k obmedzeniu dodávok plynu po východnej – Slovenskej strane.
Keďže projekt Nord Stream 2 je dlhodobý, Slovensko ešte v roku 2017 podpísalo zmluvu, kde sa Gazprom zaväzuje vyplácať tranzitné poplatky až do roku 2050 na úrovni 5,3 miliardy Eur. Aj keď je dohoda tajná z celkovej sumy je jasné, že pravdepodobne dôjde k poklesu príjmov. Nord Stream 2 pripraví tranzitné krajiny existujúcich plynovodov, vrátane Slovenska v budúcnosti o príjmy, alebo minimálne ich časť. V akej výške je ťažko povedať, ale na druhej strane spotreba plynu stále stúpa, čiže po skončení terajších dohôd v roku 2050 môže byť situácia úplne iná. Nová trasa je o  a prechádza len cez územia Ruska , Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka, čím dosahuje dĺžku cez 1200km, čím je výrazne kratší, ako východná trasa.

Aj keď USA vyjadrilo protest a vyhráža sa sankciami, nemajú pravdaže na území Ruska a Euróskej únie žiadne právomoci a jedná sa čisto o politický nátlak. Súčasný prezident výrazne podporuje ťažbu plynu v USA, či v pôvodne chránených lokalitách, alebo z bridlice. Preto je nová trasa rizikom, že sa znížia dodávky kvapalného plynu zo Spojených štátov.

Author: Andrej Lednár