Slovenská vláda sa rozhodla postaviť nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1200 MW a americkou technológiou Westinghouse. Projekt s nákladmi presahujúcimi 15 miliárd eur bude najväčšou investíciou v histórii krajiny.
Zásadná otázka však zostáva: Ako to zaplatíme?
Na začiatku roka 2026 vláda vybrala investičnú banku Rothschild & Co, ako finančného poradcu. Tá istá banka radila aj Česku pri financovaní elektrárne v Dukovanoch. Ich úlohou je pripraviť finančnú stratégiu a vybrať optimálny model financovania, za čo štát zaplatí skoro 14 miliónov Eur.
Klasické prístupy:
Korporátne financovanie
Veľké energetické spoločnosti ako francúzska EDF alebo ruský Rosatom financujú projekt zo svojich zdrojov a úverov, ale v skutočnosti je vlastníkom štát. Pre Slovensko to v praxi znamená štátne financovanie, keďže nemáme dostatočne silnú súkromnú energetickú spoločnosť s kapitálom 15 miliárd eur.
Priame štátne financovanie
Štát by musel investovať celú sumu z rozpočtu, alebo si požičať. Pri deficite 4,1% HDP a potrebe konsolidácie je toto riešenie nereálne.
Financovanie bez potreby vlastných zdrojov státu:
PPA – Power Purchase Agreements
Súkromná spoločnosť postaví elektráreň a predáva elektrinu za dohodnutú cenu priemyslu alebo štátu. Tento model použilo Česko pre Dukovany s kórejskou firmou KHNP. Výhodou je minimálne zaťaženie štátu, nevýhodou vyššie náklady financovania pre súkromného investora.
Vládne záruky a PPP
Štát poskytne záruky na úvery alebo vstúpi do verejno-súkromného partnerstva. Znižuje to náklady financovania, ale štát nesie značné riziko v prípade zlyhania projektu.
Kontrakty na rozdiel cien (CfD)
Štát garantuje výrobcovi fixnú cenu elektriny na 30-35 rokov. Ak je trhová cena nižšia, štát dopláca rozdiel. Ak je vyššia, developer vracia prebytok štátu.
Premiér Fico hovorí o výstavbe bez zaťaženia štátneho rozpočtu, ale zároveň trvá na 100% štátnom vlastníctve. To je doslova oxymoron. Čisto štátne financovanie by vyžadovalo viac ako 15 miliárd eur, čo je pri súčasnom dlhu a deficite krajiny takmer nereálne.
Súkromné financovanie cez PPA by síce odľahčilo štát, ale prišli by sme o kontrolu nad strategickou infraštruktúrou a platili by sme vyššie náklady kapitálu.
Kombinácia dvoch menej tradičných riešení by mohla priniesť želaný efekt – projekt vo vlastníctve štátu, s kontrolou nad cenami, ale bez zaťaženia štátneho rozpočtu.
RAB model (Regulated Asset Base)
Tento model sa úspešne používa desaťročia vo vodárňach, plynárenských sieťach či budovaní rozsiahlej infraštruktúry. Británia testuje tento spôsob prvý krát pri financovaní elektrárne Sizewell.
V prípade Slovenska by výstavbu zastrešoval štátny podnik (napr. JAVYS), financovanie by bolo kombináciou štátnych, súkromných a bankových zdrojov. Financovanie by vedela poskytnúť Európska investičná banka s garanciou USA, ako partnerom projektu. Spotrebitelia by rovnako ako v Anglicku prispievali na náklady už počas výstavby, čím by sa znížilo zaťaženie do budúcnosti.
Fínsky Mankala systém
Niekoľko firiem spoločne zakladá neziskovú spoločnosť na výrobu elektriny a akcionári dostávajú elektrinu za cenu výrobných nákladov. Štát by si ponechal kontrolný podiel a zvyšok by sa rozdelil medzi podniky a inštitúcie, ktoré by kúpou energie splácali úver za ktorý bola elektráreň postavená. Prebytky by sa predávali za trhové ceny.
Problém, ktorý môže nastať je výrazný pokles trhových cien, kedy by jadro bolo napriek lineárnej výrobe najdrahším zdrojom. Toto ale hrozní pri každom type financovania, plavne PPA / PPP.
Forma financovania je už ale v rukách Rothschild & Co, ako aj slovenskej vlády. Bude zaujímavé sledovať, či sa rozhodnú pre jednoduchší systém, ako v Českej republike bez výraznejšej možnosti ovplyvniť cenu elektriny, či majetkovú štruktúru, alebo nové, nie až tak využívané riešenie.