Prečo oceliari bez zelenej elektriny neprežijú

Slovenský priemysel a obzvlášť východné Slovensko prechádzajú jedným z najvýznamnejších historických míľnikov. Investícia do modernizácie oceliarní v Košiciach v hodnote takmer jednej miliardy eur nie je len obyčajnou rekonštrukciou, ale doslova záchranou celej fabriky a tisícok pracovných miest. Bez tejto radikálnej premeny by košické železiarne nemali šancu dlhodobo prežiť. Súčasná podoba výroby totiž stále stojí na spaľovaní uhlia a koksu vo vysokých peciach, ktoré výrobu zaťažujú emisnými povolenkami. Ak by podnik neprešiel na modernú a čistú technológiu, výroba ocele v Košiciach by definitívne skončila.

Celý proces transformácie je postavený na spoločnom financovaní zo strany štátu prostredníctvom európskych zdrojov a nového japonského investora. Celková hodnota prvej etapy modernizácie presiahne deväťsto miliónov eur, pričom takmer 350 miliónov eur získava podnik ako priamu dotáciu z Modernizačného fondu na základe zmlúv podpísaných na úrade vlády. Zvyšných viac ako 550 miliónov eur dopĺňa koncern Nippon Steel z vlastného kapitálu. Pre verejnosť je dôležité uvedomiť si, že tieto štátne milióny nejdú z priamych daní obyvateľov, ale pochádzajú z peňazí, ktoré štát povinne vyzbieral od veľkých znečisťovateľov za vypustené emisie.

Srdcom celej technologickej zmeny bude inštalácia modernej elektrickej oblúkovej pece. Ide o obrovský technologický skok, ktorý sa dá prirovnať k výmene starého kotla na tuhé palivo za moderný, elektrický. Doteraz sa železná ruda tavila nepretržitým pálením koksu a uhlia, zatiaľ čo nová elektrická pec bude fungovať na princípe obrovského elektrického oblúka (zjednodušene povedané kontrolovaného blesku), ktorý bude roztápať oceľový šrot a spracované železo. Vďaka tomu z komína už nebudú unikať milióny ton oxidu uhličitého a celkové emisie závodu klesnú o viac ako polovicu.

Pôvodné plány amerického vlastníka hovorili o výmene dvoch pecí, avšak nový japonský investor pristúpil k projektu s inštaláciou len jednej pece. Tento krok možno vnímať ako veľmi racionálny a pragmatický prístup, pretože pôvodný zámer dvoch pecí narážal na extrémne prísne a nereálne termíny. Nippon Steel prináša bezpečnejšiu stratégiu postupu krok za krokom. Táto jedna nová pec bude rozmerovo obrovská a sama osebe pokryje takmer päťdesiat percent súčasnej kapacity fabriky. Investor najskôr spustí túto úvodnú etapu, zosúladí prevádzku s domácou elektrickou sieťou a až následne, podľa vývoja na trhu, rozhodne o prípadnej dostavbe druhej pece.

Prechod na elektrické oblúkové pece prirodzene vyvoláva otázky týkajúce sa nárokov na odber elektrickej energie. Samotnej komodity budeme mať na Slovensku dostatok, a to najmä vďaka stabilným jadrovým elektrárňam v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach, ktoré produkujú bezemisnú energiu. Kritickým bodom však zostáva samotná prenosová sústava. Nová elektrická pec bude mať obrovský a nárazový odber, čo si od štátnej spoločnosti SEPS vyžiada masívne investície do posilnenia prenosových vedení a trafostaníc na východnom Slovensku, aby fabrika mala zabezpečený hladký prísun energie bez ohrozenia stability celej elektrizačnej sústavy.

Najväčším rizikom pre súčasný európsky priemysel zostávajú vysoké a kolísavé ceny energie, keďže elektrina v Spojených štátoch či v Ázii je podstatne lacnejšia. Košická fabrika sa pred týmto znevýhodnením musí chrániť dvoma hlavnými nástrojmi. Prvým sú dlhodobé zmluvy na nákup elektriny za vopred dohodnuté stabilné ceny na roky dopredu, a druhým je európske uhlíkové clo známe ako CBAM, ktoré postupne zdaní lacný, ale ekologicky nevyhovujúci dovoz ocele z tretích krajín, čím sa podmienky na trhu opäť vyrovnajú.

Rozhodnutie najväčšieho japonského výrobcu ocele investovať práve na Slovensku nie je náhodné. Košice ponúkajú jedinečnú kombináciu podmienok pre ťažký priemysel vrátane dlhoročnej tradície, špičkových odborníkov, strategického logistického napojenia a predovšetkým stabilného prístupu k čistému energetickému mixu z jadra. Keďže Nippon Steel preberá celú globálnu sieť U. S. Steelu, košický závod sa im perfektne hodí ako hlavná a technologicky vyspelá základňa pre pôsobenie v rámci celej Európskej únie.

Trh sa prudko mení a uzatvára sa pred tradičnou oceľou s vysokou uhlíkovou stopou. Kľúčoví odberatelia, predovšetkým automobilky a stavebné spoločnosti, dnes povinne vyžadujú takzvanú zelenú oceľ, aby sami dokázali splniť svoje prísne ekologické ciele. Ak chce japonský investor úspešne dodávať produkciu týmto prémiovým európskym odberateľom, musí ju vyrábať bez emisií priamo vo vnútri jednotného európskeho trhu.

Na záver treba otvorene pripomenúť, že bez masívnej pomoci z Modernizačného fondu by táto miliardová investícia do Košíc nikdy neprišla a fabrika by bola odsúdená na postupný zánik. Žiadny súkromný subjekt dnes v Európe nedokáže utiahnuť tak náročnú ekologickú transformáciu čisto z vlastných zdrojov, čo potvrdzujú aj príklady nie len z Európy, ale aj USA, či Číny, kde štáty rovnako masívne dotujú vlastné oceliarne. Pre Slovensko preto nejde o žiadny darček pre súkromnú firmu, ale o strategickú poistku, ktorou sme si zabezpečili prežitie kľúčového priemyselného odvetvia a tisícov pracovných miest na východe krajiny na dlhé desaťročia dopredu.