Horúce leto preveruje limity jadra. Prečo extrémne počasie tlačí na ceny elektriny?
Posledné dni ukazujú, že letné výkyvy počasia už nie sú len témou pre poľnohospodárstvo alebo debaty o klimatických zmenách. Stávajú sa priamym trhovým a prevádzkovým rizikom pre európsku energetiku. A čo je podstatné, zasahujú aj zdroje, ktoré sme dlho zvyknutí vnímať ako absolútny základ stabilnej dodávky – jadrové elektrárne.
Fyzika je v tomto neúprosná. Jadrový blok na svoju prevádzku potrebuje masívne množstvo chladiacej vody na odvádzanie tepla zo sekundárneho okruhu. V momente, keď sa spoja dva faktory – dlhotrvajúce sucho spôsobujúce nízke prietoky riek a vysoké teploty samotnej vody – dostávajú sa prevádzkovatelia do úzkych.
Problém pritom nie je len v tom, či je vody fyzicky dostatok na nasávanie. Rovnako zásadné sú environmentálne limity. Vypúšťanie oteplenej chladiacej vody späť do vyschnutých a prehriatych tokov podstatne zvyšuje teplotu riek, čo zákonne aj bezpečnostne spúšťa povinnosť znižovať výkon reaktorov, prípadne ich plne odstaviť.
Od Dunaja po Aare: Kde všade chýba výkon?
Situácia v strednej a južnej Európe v týchto dňoch ukazuje, ako rýchlo dokáže hydrologický stav narušiť ponukovú stranu trhu:
Maďarsko (Paks): Na maďarskej elektrárni Paks (2 GW) sa kvôli kriticky nízkej hladine a vysokej teplote Dunaja otvorene hovorí o možnom prvom kompletnom odstavení v jej 44-ročnej histórii.
Balkánsky profil: Prietok Dunaja na hranici Srbska a Rumunska (oblasť Železných vrát) klesol na úrovne okolo 35 % dlhodobého normálu. Rumunská Cernavodă (1,4 GW) už musela odstaviť 1. blok a hrozí odstavenie 2. bloku. V podobnom režime zvýšeného dohľadu funguje aj bulharský Kozloduj.
Západná Európa: Vo Francúzsku sú z rovnakých dôvodov obmedzené štyri reaktory a vo Švajčiarsku musela elektráreň Beznau na rieke Aare znížiť svoj výkon na polovicu.
Trhový dopad: Nízka ponuka, vysoký dopyt.
Z pohľadu obchodovania s elektrinou ide o najhoršie možné načasovanie. Kým na strane ponuky vypadávajú gigawatty základného zaťaženia (baseload), na strane dopytu dochádza k lokálnym špičkám z dôvodu masívneho bežiaceho chladenia a klimatizácií.
Vypadnutý výkon z jadra sa na trhu musí okamžite nahradiť. Vo väčšine prípadov to znamená štart drahších plynovej výroby alebo zvýšené dovozy z okolitých krajín. Výsledkom nie je nič iné ako prudký rast spotových cien elektriny a zvýšená volatilita na krátkodobom trhu.
Čo to znamená pre náš trh?
Slovenské jadrové elektrárne v Bohuniciach a Mochovciach majú výhodu v tom, že využívajú uzavretý chladiaci okruh s chladiacimi vežami a dopĺňaním vody z vodných nádrží. Nie sú teda priamo odkázané na okamžitý prietok veľkého rečného toku tak, ako Paks či Cernavodă.
Prepojený regionálny trh v strednej Európe však nefunguje v izolácii. Ak vznikne systémový deficit v Maďarsku či na Balkáne, okamžite sa to preleje do zvýšeného tlaku na cezhraničné kapacity a vývoz z okolitých štátov. Dôsledkom je vyššia spotová cena elektriny aj v našom obchodnom pásme.
Ukazuje sa, že pri plánovaní energetickej bezpečnosti a zdrojového mixu už nestačí pozerať len na inštalovaný výkon na papieri. Reálna dostupnosť zdrojov v extrémnych podmienkach, flexibilita sústavy a schopnosť manažovať odberné špičky budú čoraz viac určovať, za aké ceny budemy elektrinu v lete nakupovať.