Akčný plán pre elektrifikáciu EÚ: Ambiciózny prvý krok, ktorý naráža na limity sietí a legislatívy

Decarbonizácia a znižovanie závislosti od fosílnych palív predstavujú pre Európsku úniu jednu z najväčších výziev tohto desaťročia. Posledné roky nám v ukázali, že závislosť od dovážanej ropy či zemného plynu je Achillovou pätou celého európskeho priestoru. Výkyvy ich cien spojené s neistotou dodávok vedú k rozsiahlym ekonomickým škodám, klesajúcej konkurencieschopnosti podnikov a výraznému tlaku na infláciu.

Európska komisia sa preto v novom Akčnom pláne pre elektrifikáciu snaží nasmerovať Európu k masívnejšiemu prechodu na elektrickú energiu. Hoci je samotná myšlienka správna, pri pohľade na realitu trhu a stav infraštruktúry sa nemožno vyhnúť pomenovaniu rizík a podstatných nedostatkov, ktoré tento dokument zatiaľ sprevádzajú.

Úspory za miliardy, no s chýbajúcim harmonogramom

Odkedy sa začalo hovoriť o hlbšej elektrifikácii, Európska komisia operuje so silným argumentom: znížený dovoz plynu a ropy by mohol Európskej únii priniesť až 260 miliárd eur ročných úspor na fosílnych importoch. Z makroekonomického hľadiska ide o obrovské číslo a nesporný prínos.

Problémom však zostáva, že energetické projekty sú zo svojej podstaty zdĺhavé a legislatíva sa mení len pomaly. Aktualizovaný dokument zatiaľ vnímam skôr ako prvý krok smerom k ďalším diskusiám. Je stále príliš všeobecný a chýbajú mu tri podstatné veci: presnejší harmonogram jednotlivých opatrení, konkrétne legislatívne nástroje a realistickejšie rozdelenie zodpovednosti medzi EÚ, členské štáty a národných regulátorov.

Jedným zo spomínaných míľnikov je aj cieľ zvýšiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ na 46 % do roku 2040. Vyžadoval by si radikálne zrýchliť výstavbu sietí, pripájanie zdrojov, masívnu podporu tepelných čerpadiel, elektromobility aj elektrifikácie priemyslu. Aj keby sme sa zajtra dočkali okamžitých legislatívnych úprav, narážame na výrobné a technické možnosti trhu, ktoré na takýto skok jednoducho nie sú pripravené.

Kde vzniká priepasť medzi cenou elektriny a plynu?

Veľkou témou zostáva rozdiel v cene medzi elektrinou a zemným plynom, ktorý v mnohých odvetviach brzdí prechod na čistejšie technológie. Navrhované opatrenia síce môžu túto priepasť zmenšiť, no same osebe ju neodstránia.

Kľúčové bude, či sa v rámci pripravených reforiem podarí presunúť časť nákladov zo samotnej komodity na systémové a sieťové zložky, znížiť celkové daňové zaťaženie elektriny a vytvoriť podmienky na lepšie využitie lacnejšej elektriny v časoch nízkej záťaže siete.

Určitý potenciál tu má väčšie využívanie dynamických taríf a reforma sieťových poplatkov. Tieto nástroje dávajú zmysel predovšetkým tam, kde je spotreba flexibilná – pri domácnostiach s tepelnými čerpadlami, inteligentnom nabíjaní elektromobilov či vybraných priemyselných procesoch. Finančne totiž motivujú presúvať spotrebu do hodín s nižšou cenou a lepšou dostupnosťou kapacity.

Siete ako úzke hrdlo celého procesu

Najväčší otáznik však visí nad samotnou infraštruktúrou. Dnešné prenosové a distribučné siete nie sú plne pripravené na výrazne vyššiu spotrebu elektriny bez ďalších investícií a masívnej modernizácie. Koniec koncov, aj samotné podklady Európskej komisie priznávajú, že požadovaná úroveň elektrifikácie si vyžiada investície do sietí v ráde stoviek miliárd eur.

Ak sa pozrieme na to, čo dnes elektrifikáciu brzdí najviac, nie je to jediný izolovaný problém. Ide o nešťastnú kombináciu viacerých faktorov. Ekonomika celého radu projektov dáva dnes zmysel aj bez štátnych dotácií, no investori narážajú na príliš dlhé povoľovacie procesy a nedostatočnú kapacitu sietí na pripojenie.

Motivácia pre priemysel

Navrhované opatrenia môžu motivovať aj energeticky náročný priemysel k elektrifikácii svojich výrobných procesov, ale len za predpokladu, že sa elektrina stane cenovo aj regulačne predvídateľnejšou alternatívou k plynu. Pre veľké podniky bude v konečnom dôsledku rozhodovať jediná vec: či sa zrýchli prístup k sieti a či sa investície do elektrifikácie budú dať ekonomicky obhájiť v porovnaní s existujúcimi fosílnymi technológiami.